A Travellerspoint blog

Zion National Park

sunny 35 °C

Posted by robertpalicka 08:13 Archived in USA Comments (2)

UTAH

sunny 35 °C

Zdravíčko. Budem pokračovať tam, kde sme skončili na posledy. V Page.
Chceli sme tam ostať ešte jednu noc a jeden deň kvôli návšteve Antelope kaňonu, tak sme kontaktovali jeden párik na Warshowers v Page. Bohužiaľ nás neprivítali najkrajšie. Jimova vyčítavá poznámka, že nie sme na bikoch, ale autom, nebola najpríjemnejšia (hoc celý náš príbeh bol vysvetlený v maili a oni odsúhlasili náš príchod. Mali by to čítať dôkladnejšie). Cítili sme sa tam ako na ihlách. V podstate sme si dali len sprchu, večeru, dobili baterky a čakali na ráno, keď odtiaľ vypadneme. Hneď ďalším sklamaním na to bola návšteva Antelope kaňonu. Prírodne parky v indiánskej rezervácii Navaho nepatria pod správu národných parkov USA, ale pod navažskú správu, takže naša permanentka neplatila. Samozrejme, že si naší milí indiáni účtujú veľké peniaze. Za vstup na parkovisko $6 a 2h prechádzka $25. Na obed až $40, to kvôli kolmému slnku a lepšiemu zážitku. Potom to tam môže vyzerať ako na fotke dole. Neskutočné prachy za to, čo vytvorila príroda a oni nemusia investovať skoro nič. Akurát to všetko oplotiť. Zlodeji sú to a nie indiáni. Seriózne nasraný odchádzame preč. Smer Monument Valley, kde opäť niečo chcú. $5 na hlavu len za to, že sa preveziete po okružnej ceste. Zhodou okolností tam riadila piesková búrka, tak fotím čo sa dá a padáme.

USA_10090_..zi_2007.jpg
Antelope kaňon, Arizona
1Panorama_6.jpg
Monument Valley, Utah
IMG_5711.jpg

Odchádzame do Utahu, smer mesto Moab. Raj horskej cyklistiky. Národný park "Arches N.P". Absolútne vyštýlovane mestečko. Samé outdoor obchody, cyklo obchody, požičovne všetkého možného, nadhodené ceny, skalolezci na každej skale a všade dookola nič, len červená skala a rieka Colorado. Cestou tam spíme po prvý krát v kempe, za ktorý aj platíme ($10), ale pekne bolo. Málo ľudí, súkromie, les, kopce dookola. Chceli sme vystúpiť na nejakú 3000covku, ale cestou pod kopec sme v lese dostali defekt. Na kameni som roztrhol pneumatiku, ale nič to. Správca kempu prišiel na pomoc, vymenili sme rezervu a v najbližšom meste som kúpil ojazdenú good-yearku a z výmenou nás to stálo iba $20. Z výstupu nebolo nič. Postavili sme stan na brehu seriózne studeného jazera a ráno som konečne sadol na bike a šliapal do Moabu. (115km,5h15min.) Som si konečne zamakal.

IMG_5765.jpg
3463mnm, Utah
IMG_5814.jpg
IMG_5811.jpg
IMG_5777.jpg
cestou do Moabu, Arizona, Utah
IMG_5742.jpg
Mexican hat (sombrero), dole hlavou

Každý večer riešime tú istú situáciu. Kde budeme spať. Hlavne v miestach blízko národných parkov. Všade sú značky typu "NO CAMPING", "NO OVERNIGHT PARKING". Stále sa však niečo nájde. Ak nie, čakáme do zotmenia a rozkladáme bivak v aute. Kapsy dopredu, biky von a mi mame vzadu pekný bunker. Ďalší deň sme v Arches parku. Vyťahuje biky, trošku sme sa previezli, blúdili v labyrinte červených skál a kaňonov a pobrali sa preč. Pár míľ na to sa to stalo. Autíčko prestalo počúvať. Prehrialo sa nám. Došli sme ešte asi dve míle k benzínovej pumpe v strede ničoho. Len diaľnica, vlaková trať, zablúdená srnka, zajace a náš stan. Ale osud to tak asi chcel, pretože sme tam stretli slávneho McQueena. Dobrý ujo z benzínky nám odobril kemping a sľúbil, že ráno zavoláme do nejakého servisu. Takže sme ďalší deň došli nejakých 20 míľ do Green River, na šťastie dole kopcom, dali si raňajky a chlapík zo servisu nám tak akurát vybral termostat. Že to už bude OK. Opýtal si $55. Auto sa aj tak začalo prehrievať. Ďalších cca 200 míľ sme jazdili tak, že keď sa to začalo prehrievať, dali sme pauzu, vychladli, doliali vodu a išli ďalej. Išlo to tak až kým sme dorazili do mestečka Toquerville v Utahu. Asi 130 míľ SV od Las Vegas po Interstate 15stke. Zhruba tu auto skončilo, minimálne k tomu už nemalo ďaleko. Medzi tým sme s utrpením prešli nejaké horské priechody, kde autíčko fučalo a vrelo, videli sme krásny Bryce kaňon, zašli na severnú stranu Grand kaňonu, ktorá nás veľmi nenadchla, akurát tak svojou veľkosťou, Anička trošku pobikovala, ja som pobikoval, stále sme prespávali na parkoviskách a odpočívadlách a kradli WIFI od McDonaldu. Jedno ráno som sadol na bike, že pôjdem. Bolo už asi 10h. Veď ma Anči dobehne. Prešlo však asi 5hodín a Anči nikde. Dosť nervózny, vystrašený, v hlave všelijaké scenáre a ono to slečna len trošku zaspala. Medzi tým som zmobilizoval Lenku a Ľuboša z požičaného internetu nejakej kaviarne, pretože práve v ten deň vypadol mobilný signál v celej doline. Sprvu vystrašený, potom nazlostený som si ani v kľude nepobikoval. S patričným prízvukom v mojom hlase som jej to potom vysvetlil. Toto sa nerobí.

IMG_5829.jpg
IMG_5832.jpg
tri klebetnice, Arches N.P., Utah
IMG_5833.jpg
ovečka, Arches N.P.,xUtah
IMG_5848.jpg
balanced rock, Arches N.P., Utah
IMG_5850.jpg
IMG_5871.jpg
Anči vo východnom okne, Arches N.P., Utah
IMG_5884.jpg
IMG_5886.jpg
IMG_5887.jpg
IMG_5900.jpg
IMG_5909.jpg
landscape arch, Arches N.P., Utah
IMG_5919.jpg
IMG_5927.jpg
IMG_5929.jpg
IMG_5934.jpg
IMG_5948.jpg
IMG_5951.jpg
IMG_5952.jpg
McQueen, UTAH
IMG_5970.jpg
IMG_5976.jpg
cestou do Bryce kaňonu, Dixie Forest, Utah
IMG_6079.jpg
rano po Bryce kaňone, keď sa mi Anička stratila

Takže po kaňonoch a krásnom Zion N.P. sme vyvreli v Toquerville. Dva dni v Zione boli super. Krátke túry, jazda autobusom po celom parku a na koniec túra proti prúdu rieky Virgin do kaňonu. Volalo sa to tam "The Narrows". Akési úžiny, či tiesňavy. Po bokoch sa vám nad hlavy týčia 100metrove pieskovcové skaly, stále sa to zužuje, po pás, po kolená vo vode proti prúdu až kým sa neotočíte späť. Tou istou trasou.
V Toquerville sme mali dohodnutý couchsurf u Nathana a Sari. Úžasný ľudia. 6 ročný Johny a 3 ročná Emili boli zo začiatku ostýchavý ako všetky deti. Už sú v pohode. Už sme kámoši. Sarin stryko sa ponukol, že nám spraví auto bez nároku na honorár. Oni zas boli radi, že ostaneme dlhšie, že sa viac spoznáme a že im to tak viac vyhovuje. Toto sa vám nestane každý deň a tak tu už skvotujeme izbu šiesty deň a po dlhšej dobe sa dostavil aj pocit domácej pohody. Spoločne sme opäť boli v Zione aj s deckami a dali sme Tiesňavy ešte ďalej ako prvý krát. Problém s autom sa ukázal byť nemalí. Skoro sa zopakoval scenár s pred roka, keď sme na našom VW v Írsku mali prasknutú hlavu. Na šťastie sú to iba ventily, ktoré nám tu v susednom Hurricane už spravili. Paráda. Ja už som chcel baliť biky, predať vrak a isť na snáď už zajtra vyrazíme autom. Ale jedno vám tu poviem. Keď sa opäť vážne pokazí, ostane tam, kde naposledy zastaví, alebo na nejakom vrakovisku a mi opäť kopneme do pedálov.

PS: Zajtrajší plán. Odchod z Toquerville smer Las Vegas a rozbiť tam bank.....

IMG_6087.jpg
IMG_6094.jpg
IMG_6096.jpg
IMG_6117.jpg
IMG_6124.jpg
Panorama_66.jpg
Panorama_11.jpg
GRAND CANYON, Arizona

IMG_6141.jpg
IMG_6165.jpg
IMG_6191.jpg
IMG_6198.jpg
IMG_6215.jpg
IMG_6273.jpg
Panorama_2.jpg
Panorama_111.jpg
ZION National Park, Utah

IMG_6283.jpg
IMG_6291.jpg
IMG_6301.jpg
IMG_6303.jpg
IMG_6305.jpg
IMG_6311.jpg
IMG_6313.jpg
IMG_6319.jpg
IMG_6330.jpg
IMG_6365.jpg
Nathan, Sarah, Johnny na mojich pleciach a malá Emily
IMG_6355.jpg
strýco Keith opravuje našu káru
270_IMG_6390.jpg
strom. ani do obchodu netreba isť
The Narrows, Zion N.P.

PS2: je tu tak horiačo a sucho, že keď dychneš na objektív, ta sa vobec nezarosi. V nose suchota až krev teče.

Posted by robertpalicka 20:16 Archived in USA Comments (5)

New Mexico - Arizona

sunny 35 °C

White Sands National Monument. Najvacsie svojho typu. Prekrasne biele pieskove duny, ktore vlasne niesu ani pieskove. Su stare iba cca 7000 rokov a vytvorene z naneseneho sadrovce z okolitych kopcou. Postupom casu a ucinkom verta sa krystaly rozdrvili na dnesnu podobu. dokonca sa aj pohybuju. Rocne o par stop. A su take biele, ze nam tak vytahalo oci, ze si to ani neviete predstavit. Serio…..

IMG_5218.jpg
IMG_5223.jpg
IMG_5225.jpg
IMG_5243.jpg
White Sands National Monument

Potom sme sa vybrali smerom na sever po Hw.54 smerom na Carrizozo, ked sme zrazu uplnou nahodou zazreli jeden z “Historic marker” spotov, ktory spominal mestecko Lincoln a preslaveneho Billy The Kid-a. Nevahali sme ani chvilu, a hoci to nebolo v plane, spravili sme si asi 30 milovu zachadzku, ktora FAKT stala zato. Ocitli sme sa v typickom westernovom mestecku obklopenom lesmi a preriou, ktore brazdil William Bonney, znamy ako Billy The Kid, aj so svojou bandou na konci 19.storocia. Mesto sa nechvalne preslavilo Lincoln County War, vojnou medzi dvomi stranami,ktora trvala od r.1878-1881 a bola sprevadzana zabijanim a anarchiou v uliciach. Lincoln dnes vyzera takmer rovnako, ako v “Kidovych” casoch, dokonca aj novi obyvatelia musia pri stavbe svojich domov dodrziavat urcite pravidla, aby nevytrcali z historickej atmosfery mesta. V ten vecer,ked sme taborili po kovbojsky, sme mali strasnu chut pozriet si Mlade pusky. Na ranajky klobasky s fazulou, pekne po kovbojsky……a hnali sme nase kone(pod kapotou) smer zapad-Arizona.

IMG_5293.jpg
Billy the Kid
IMG_5314.jpg
IMG_5323.jpg
Lincoln town

Po nociach sa nam pekne ochladilo. Hlavne v kopcoch. Zacali sme vytahot termopradla a bundy. Rano o 5tej moje sunta ukazovali 4 stupne. Pekny rozdiel, ked cez den mame vysoko nad 30. Neskor sme prekrocili hranicu Arizony, par mil sme stravili na Route 66 a tahali na sever do indianskych rezervacii Apacov, Navahov a Hopijov. Nekonecna pustatina ta ich rodna zem. Slnko, sucho a vietor. Pekne tu maju akurat tie kanony. Smutna historia sa tu dnes stretava s rovnako smutnou realitou. Indiani uz davno niesu indianmi. Nezamestnanost, vandalizmus, vysoke percento indianov s nadvahou, cukrovkou a srdcovymi ochoreniami im neprispieva k zachovaniu vlastnej identity. V rezervacii sme konecne po dvoch tyzdnoch vytiahli biky z auta a dali si 80km okruh, ktory nam dal zabrat. Na tych ich skalnatych plosinach totiz pekne silno fuka.

IMG_5345.jpg

Kanon De Chelly, domov NAVAJOV
IMG_5361.jpg
IMG_5419.jpg
IMG_5454.jpg
IMG_5464.jpg
IMG_5488.jpg
IMG_5490.jpg
Panorama_6.jpg

Pomaly sme sa presunuli k mestecku Page pri Lake Powell, kde sme opat po dlhej dobe namacali nase tela do pekne osviezujucej vody. Umelo zaplaveny kanon vyzera uzasne. Modra voda, zlto cervene pieskovcove skaly a nikde ani jeden strom. Podivny pohlad. Zakenpovali sme na plazi hned vedla skupinky americanov, kus sme aj pokecali, aj pifko dali, aj ma vytiahli ked som zapadol v piesku. Chlapik pritiahol svoj velky 4x4 ford, presne taky, ktory dokaze prechadzat po druhych autach a hravo ma vytiahol. Dalsi den travime u Kat a Jima v Page. Zajtra rano vyrazame na prechadzaku do Antelope kanon a smerujeme do Monument Valley a dalsej pustatiny.

indinska rezervacia
IMG_5508.jpg
IMG_5509.jpg
IMG_5518.jpg

Lake Powell
IMG_5561.jpg
IMG_5582.jpg
IMG_5593.jpg
IMG_5601.jpg
IMG_5615.jpg

Colorado River, Horseshoe bend
Panorama_8.jpg

Posted by robertpalicka 15:31 Archived in USA Comments (2)

z cykloturistov sa stali obycajni turisti

Brownsville, Carlsbad Caverns, Guadalupe NP

sunny 40 °C

Z cykloturistov sa stali uz iba turisti
Po piatich dnoch v Brownsville a po velkom sklamani pri prechode USA hranicou sme nakoniec dospeli k zaveru. Kupujeme auto, cim lacnejsie tym lepsie, so zamerom prejst planovanu trasu a na zaver autom dojst az do New Jersey, kde ho predame. Hluche miesta autom, par dnove trasy na bikoch a sem tam aj nejaka turistika. Nevadi, aj tak sa da. Inac, musim povedat, ked uz sme sedeli v aute a prechadzali Texasom, uvedomil som si ze tadial ist bikom by bolo neskutocne narocne. Skoro 700 mil a v podstate ziaden tien, ziadna rieka a vzdialenosti miest v priemere 70 mil od seba. Radsej by som bral hory a lesy a radsej sa trapil tam ako tu.

texas_plate.jpg
IMG_4817.jpg

Texas je sama rovina, zopar kanovov a same ropne vrty.

IMG_4838.jpg

Prave zacalo obdobie silnych vetrov a burky skoro na dennom poriadku, teda na vecernom poriadku

IMG_4845.jpg
burka_nad_..Mexikom.jpg

Calsbad Caverns

vstup_do_j..Carsbad.jpg
Carlbad_Caverns.jpg

Na uplnom dne jaskyne sa nachadza Big Room (velka miestnost), do ktorej sa vraj zmesti 6 fodbalovych ihrisk. Samozrejme do kazdeho narodneho parku sa plati vstupne. My sme to poriesili kupou permanentky, usetrime tak na dve plne nadrze. Par mil na juhozapad sme chceli vystupat na najvyssi bod Texasu, Guadalupe Peak 8749 ft (2667 m.n.m.). Na nestastie pre nas tam bol velky poziar a park bol dva dni zavrety. Tak sme sa aspon presli McKittrick kanonom.

El_Capinan.jpg
El Capitan v Texase. (druhy, ten slavnejsi, maju v Yosemitskom parku v Californii)

IMG_5113.jpg
IMG_5083.jpg
McKittrick kanon

yield.jpg
YIELD

Dnes smerujeme serevo zapad k White sands national monument a coskoro opat osedlame nase tatose. Aspon na chvilku. Do videnia.

Posted by robertpalicka 13:55 Archived in USA Comments (4)

foto - zaverecne mexico - veracruz, tamaulipas

link na photo z mexica.

Posted by robertpalicka 11:45 Archived in Mexico Comments (0)

(Entries 11 - 15 of 26) « Page 1 2 [3] 4 5 6 »