A Travellerspoint blog

mexico ( veracruz, tamaulipas), USA (texas)

veracruz, san fernando, matamoros, brownsville

sunny 38 °C

po troch nociach v Monte Pio sme sa dali ako tak do kopi a pokracovali dalej. Pohodova jazda popri pobrezi, hore dole hore dole. plaze, male rybarske dedinky jedna za druhou, zozate polia cukrovej trstiny vonali po sladkom. pekne sme sa prejedli melonou, ked sme minali polia a chlapou nakladajucich na melony na trucky. mohli sme jest a brat kolko sme len chceli, ale kto to bude vlacit. jeden sme predsa vzali a vlacili ho este dva dni asi 130km. vlastne az do veracruzu. po ceste tam sme tu noc stravili s argentinskou rodinkou, ktora je na ceste uz rok a smeruju na aliasku. a stretli sme sa asi takto - stali sme v supermarkete nakupit a ich zaujala nasa vlajka, ale to sme mi nevedeli. po 10tich km nas dobehli na svojej starej iveco dodavke, mavali, zastavili na kus reci, odkial sme a tak. dohodli sme sa ze ak do 10tich km najdu dobre miesto na noclah, stravime noc spolu. presli sme este 9,6km ked sa uz obzeram po nejakom mieste, kde postavime stan a tu na mna krici a mava Mateo. okupali sme sa v bahnitej lagune, miestna mladez sa zbehla, vypitovali sa, boli zvedavy, v podvecer nanosili cerstvo vylovene ryby, povecerali sme, dali pifko, pokecali a pobrali sa do rise snou. rano, ako inac defekt, rozluckova foto, vymena kontaktou a papa.

IMG_4570.jpg
cukrova trstina

IMG_4578.jpg
rodinka Santore z Argentinska

nasledujuci den asi po 50tich km opat popri pobrezi sme opat zastavili pri opustenom hoteli s tym ze tu ostavame cez noc. po chvilke zastavil a kamion a o par minut nato sme nakladali nase biki a bral nas takych 60km do predmestia veracruzu, kde sme dorazili uz po tme. tak sme stravili noc na benzinke, s 24h obsluhou, pre nas aj ochrankou. toalety, sprcha z hadice, proste parada a skoro rano za hmly sme uz pekne krutili kolieskami do centra. stale sme este nevedeli co s nami bude a kde budeme spat a anci sa este stale necitili 100% fit. no ale couchsurfing je skvela vec. dahab, ktoreho sme ani nekontaktovali ponukol svoj byt, kde sme nakoniec stravili skoro tyzden. len tak sa flakame v pristave a zrazu mi osoba vravi "ahoj, ja som dahab". ja chvilu vaham, premyslam, vravim "ten dahab?". on ze ano JA. no je toto mozne. nalozili sme kapsi a biky na jeho truck a smerovali k jeho klimatizovanemu apartmanu. zdoraznujem klimatizovanemu, len preto, ze kazdy slovacisko tuto vymozenost oceni. konecne som mal v noci nutkanie prikryt sa. moja zenuska za tych par dni trosku prekaslala priedusky (este stale kasle), ja som vyliecil pliesen pod malickami mojich chodidiel (to mam z totych ciklotopankoch), oslavili sme 30tku mojej milovanej v salsa klube a poriadne si oddychli. tulame sa ulicami, davame margaritu, pinakoladu, zastavujeme sa na jednu tequilu a spoznavame skvelu majitelku talianskej restauracie Silviu. velmi prijemne sme si pokecali, jednu tequilu na podnik a padame. neustale v blizkosti klimatyzacie som si pozrel na jeho online TV dokument o arnoldovy (terminatorovy) "pumping iron". ten chlapik vyhral 6krat mister olimpia. spolu sme si zaspominali na ulice Dublinu pri filme Once. Dahak, ako skveli hostitel nas prekvapil. stravili sme cas s jeho tatom a rodinkou pri oslavovanej miestnej kave a ranajkach, v den matiek (mexicky) sme boli pozvany k jeho mamke, ktora pre nas pripravila tradicne "mole" (cokoladova-chili omacka s kuriatkom). za par dni sa chysta do europi na 2mesacny vylet, tak som mu pohol s letenkami a s cenami ekonomickeho Ryanaira bol velmi spokojny. poslielame vam ho kamarati nasi, tak sa postarajte. jo a poculi sme od neho paradny pribeh (skutocny) o objaveni akehosi majskeho mesta na dne cenote vo velkej vzduchovej bubline a ty potapaci sa tam dostali iba za pomoci troch kyslikovych bomb. ako to dokazali vtedy domorodci? haluz.....

IMG_4723.jpg
nas couchsurfer vo Veracruz Dahab
542339_101..76766_n.jpg
ja a radiohead v supermarkete

v sobotu rano nas este odviezol takych 70km za mesto k zrucaninam QUIAHUIZTLAN odkial domorodci ako prvy videli pristavat Corteza pred osidlenim. po dalsich dvoch dnoch jazdy opat popri pobrezi sme sa opitali vodica kamionu, ci smeruje na sever a ci nas vezme. a vzal. dalo to takych 250km za mesto Tampico, kde sme v noci vystupili na predmesti pri akomsi hosteli. hostel tipu ERO kde manu zahrnalo ERO pomocky a podobne. sranda, ale na urovni. ako nahle sme zaparkovali nase niky v garazi, zenska za nami zavrela garazove dvere, schodikmi sme visli do izby plnej zrkadiel, klima, telka ERO programi. uprimne, dobre sme sa vyspali. tetusky dobre vedeli ze sme zbludile ovce, ked ma rano videla ako v zahrade susim stam, spacaky a karimatky. jazdime si par dne na sever (akosi nas to tam tiahne), krajina sa meni v tu preriu, ktoru poznam z kovbojky. som uneseny, zasnivany, ked mi v usiach znie WAITS, COHEN.....ale neje to zas taka sranda. riedke osidlenie, nedostatok pitnej vody a slnko nas nuti premyslat.....co dalej.. opat, ao kazdy vecer hladame miesto pre stan a v malej dedinke sme pozvany k stolu, k tomu sme dostali aj izbu, postel, a provizornu sprchu, latrinu (toto boli seriozne chudobny ludia). deti boli zleta a samozrejme zvedave.
den pred tym sme prekrocili obratnik raka, opustili sme tropicke pasmo a uprinme, bolo to aj citit. tvar si uz neutieram tak casto a sem tam aj chladnejsi vanok fukne, ale to iba ked idem rychlo......a slnko. furt pali jak fras. jak nasa piiecka vapenicka.

IMG_4755.jpg
anci medituje
IMG_4750.jpg
anci vari granadir
IMG_4724.jpg
zrucaniny QUIAHUIZTLAN
IMG_4739.jpg
IMG_4744.jpg
po ceste na sever
IMG_4758.jpg
IMG_4761.jpg
u rodinky
IMG_4763.jpg
bola tam este jedna sliepka, ktora mala miesto na posteli a chcelo ho spat

opat po 80km nicotou, ani jedna dedinka, ziadna voda, ziaden tien, ziadna clovecina, len nakoniec vojenska kontrola vsetkeho, co smeruje na sever do usa. kamiony, auta aj nase kapsi boli presmatrane, ale nakoniec sa mili vojak ponukol, ze on nam nejake auto zastavy(100% zaruka), tak sme sa este odviezli dalsich 40km do san fernanda, kde nas tetuska vysadila rovno pred najlacnejsim hotelom, ale na urovni. cisto, telka so 100 programami(konecne aj anglickymi) a tak si hovime pri troch ventilatoroch, telke a flaske rumu. vrecko ladu v umivadle, cola a hlavicka sa mota....... poznate tie momenty. ked vam hra vasa skladba, hviezdy nad hlavou, poharik a cigoska? chvilka ked uletite daleko, ked radost premoze bolest, ked sny su sylnejsie ako skutocnost, ked zajtrajsok je ocakavany a nesledujuce je realne.....cesta je koniec koncom uzasna. zle sa zabudne, dobre ostane na vzdy...... este 150 km nas deli od hranice s Texasom

IMG_4789.jpg
RUM(RON)
IMG_4786.jpg
neni sa kde skryt
IMG_4765.jpg
vymena retazi

den a pol nato v nedelu 20. maja sme dorazili na hranicu. co sa tyka mexickej strany, absolutne nic sa nedialo. s nikym sme nehovorili, len tak sme opustili krajinu, zato na druhej strane to bolo trosku ine. prislo velke sklamanie. na miesto ocakavanych 6tich mesiacov sme dostali iba tri (90dni) a tym sa vsetko meni. jedina moznost ako si ich predzit je opat prekrocit hranicu a poziadat na novo, ale hranicu mame z cestu a dalsia moznost je ostat tu tri mesiace na cierno, co mna trochu laka, ale anci to zamieta. takze. na treti den v usa stale v prvom meste Brownsville, po vselijakych uvahach sme rozhodnuty kupit lacne auto a kombinovat nasu cestu s bikami. potom, v New Jersey ho snad predame. na druhej strane takato cesta ma tiez svoje caro. a vyhodu, ze mozne hluche miesta preficat autom a tie pekne si prebicyklovat. samozrejme sme s toho trochu sklamany, ale co na tom.....vcera sme si dali na obed cinu a anci si zo svojho stasticka vytiahla papierik, kde bolo napisane.....nahla zmane planu povedie k stastnemu koncu.......

Posted by robertpalicka 11:43 Archived in Mexico Comments (1)

foto chiapas a veracruz

link na foto picasa album

Posted by robertpalicka 15:59 Archived in Mexico Comments (1)

Chiapas-Veracruz

hranica- palenque- san cristobal-tuxtla-coatzacoalcos-catemaco-montepio

sunny 35 °C

poculi sme skvely pribeh o guatemalskom "mliecnom hadovi". tento had vyhladava dojcacie mamicky, v noci sa k nim prikradne, prisaje sa na prsnik a kym cica mlieko, strci svoj specialne upraveny chvost do ust kojenca, aby neplakal. matke, ktora sa zobudi, zostava len nechat ho dokoncit svoju pracu, inak neviem co,....nepametam sa.
pohostinnost Buenascosas sme opustili po 3 dnoch. skoro rano sme nalozili nase biky na strechu minibusu a nechali sa odviezt na hranicu s mexickym Chiapasom. z pohladu cyklistickeho som si ani nevycital takyto podvod. 120 km cesta by bola strastiplna, vytasena a vsetok ten prach...ziaden asfalt, usetrili sme najmenej 2 dni, ale skusenost zabavna. v 80km rychlosti som sa drzal vo dverach s polovicou tela von z busu a obzeral sa po okoli. cely som sa tam proste nezmestil. cestou som zazrel styroch krokodilov.
na hranici sme sa nalozili na lanchu a za 20 min. po rieke sme boli opat v Mexiku. na imigracnom urade od nas zase chceli poplatky za vstup, ale od nas uz neuvidia ani cent.

IMG_3876.jpg
prechod pohranicnou riekov na lanci

prvu noc v Chiapase sme stravili v malej dedinke na ihrisku pri kostole. zahrala nam miestna krestanska kapela, dali aj citanie z evanjelia, bozsky sa zaspavalo. zo spanku nas uprostred noci prebudilo hrozostrasne rycanie z dzungle naokolo. anna, ze su to jaguare. ja, ze neni mozne, budu to dajake opice, abo co.
den potom bol jednym z tych dni krasnych na bicykel. cesta nam priala, rovinky, zjazdy, krajinka sa velmi podobala tej nasej. zasnivany som kazdu chvilu cakal za zakrutou dedinku, ja odstavim bajk a dam si capovanu 10% v miestnej krcme. ale tu len sama dzungla okolo a opice,ci co to je. cely ten den mi robili spolocnost Buty. vpodvecer, po nasej takmer prvej stovke, sme mali v plane prenocovat pri rieke, kde sme stretli Nicolasa s jeho rodinou. vravi, ze vecer je to tam nebezpecne, mal na mysli ludi. hned sa ponukol, ze "mi casa es su casa". tak pekne dakujeme, pachame vecerny kupel a nasledujeme ho k jeho domu. dalsia krasna noc v hamakoch v rodinnom kruhu. boli velmi zlati a my sme sa citili ako doma. prelomili sa lady a zacala sa lamat aj nasa spanielcina. konecne sa dozvedame, kto to ma tie zvuky z dzungle na svedomi. mal som pravdu- su to opice asi tak 80cm vysoke a vcelku priatelske, no tie zvuky co vydavaju vo dne aj v noci su masaker. krasny vecer. rano kava, ukazka ranca a davaj ho het do Palenque, kde sme si konecne boli pozriet Mayske ruiny, jedny z najkrajsich. pre mna su to stale iba stare kamene, viac som vyteseny z Cascadas de Agua Azul, kde oddychujeme 2 dni. zjednal som izbu na 2 noci za 200 pesos(nas prvy plateny noclah). v Palenque sme poriesili bankomat, telefonat na sk ambasadu, internet a potom smer kaskady. a viete jak fajne sa islo tych 60 km do toho kopca? s bikami opat na streche minibusu je to parada. bolo uz popoludnie, chceli sme tam dojst este v ten den a za 90 pesos? no nezober to. aj tak si to vsetko este odkrutime hore do San Cristobalu. zatial mame v nohach cca 1100 km, co to ubudlo aj z nasej vahy.vcera som si po prvy krat obliekol nohavky, v ktorych som priletel a na prednastavenom opasku sa ukazala potesujuca fuga. davam si kavu, cokoladu, coca colu, netreba to s tym chudnutim prehanat. opravujem sandalu, s sk-paskami od chlapcov z kn-ka je mozne vsetko

IMG_3911.jpg
Nikolasova rodinka
IMG_3958.jpg
ruiny v Palenque
IMG_4038.jpg
Cascadas de Agua Azul
IMG_4052.jpg

dalsie rano nas caka strasne stupanie, dazd, vlhkost by sa dala krajat. jeden zlomeny spic, 5 defektov, frustrovany prosim chlapca, aby nas nalozil na korbu a odviezol kam to pojde. dalo nam to takych 25 km. dalsi den sme dosli do San Cristobal de Las Casas(2200m.n.m.). krasne, skoro az europske mestecko, plne peknych uliciek i krcmiciek a vela europanov. Becke by sa tu urcite pacilo. jedna noc u nasho prveho "warmshoweristu" a dalsi den nekonecny zjazd do Tuxtla-Gutierrez(570m.n.m.). za hodinu a pol sme zisli takych 50 km. max.55km/h, respekt. takze sme po prvy krat vecer necitili nohy ale ramena a zapestia

IMG_4205.jpg
zjazd zo San Cristobalu de Las Casas

v Tuxtle sme ostali 2 noci u Russella, konecne sme sa dostali k pracke, upiekli francuzke zemiaky a stravili pekny vecer s jeho kamaratmi pri dvoch flasiach whiskey. ani nevieme ako a bolo 5 rano

IMG_4212.jpg
u Russella v Tuztla Gutierrez

z Tuxtly sme to mali este 250 km k Mexickemu zalivu, ale to uz je stat Veracruz. my sme po 90 km zakoncili Chiapas pri jazere Malpaso

IMG_4287.jpg
kemp pri jazere Malpaso

v ten den prevazne dole kopcom, ale fukal silny protivietor, ze sa to nedalo ustat a museli sme brzdit na rychlost asi 25km/h. rano krasny vychod slnka, ticho, vodicka, kavicka a trocha tej mojej jogy. adios Chiapas.
uz sa trosku tesim na tie rovinky a slanu vodu Mexickeho zalivu. ten nas vsak nenadchol. privitalo nas priemyselne mesto Coatzacoalcos. kazdy treti obcan mal na sebe uniformu ropneho magnatu Pemex, zato na benzinkach maju skvelu kavu. nas couchsurf nas ubytoval v sukromnej skolke, okrem ineho vlastnili aj anglo-mexicku zakladnu a strednu skolu. na ulici sme sa skvelo navecerali a v klimatizovanej skolke skvelo vyspali.

IMG_4394.jpg
Coatzacoalcos

par dni na to, ked v podvecer vychadzame z mesta Acayucal a hladame miesto pre nas stan, zastavi sa pri anicke auto a vybavuju sa. pani ucitelka nam po chvili odovzdava kluc od svojho domu, nechava uterak, ovocie, chladnicku plnu napojov a odchadza spat ku kamaratke. u nej pozerame mexicku telenovelu, popijame coronu, ventilator fuka a uzivame moment pohodlia. aj taketo zazracne veci sa deju, hlavne ked ich potrebujete najviac a cakate najmenej. rano musim opat vymenit spic. den pred tym sme minuli poslednu rezervnu dusu a mame problem. rozmer 700x35c tu nezozeniem ani v polmilionovom meste. po kratkom telefonate s technickym tymom (Pavel v Irsku) kupujem dusu do favoritky 700x23c(ciklisti vedia o com je rec) ale s upozornenim, ze je to len docasne riesenie. aj bolo. po 15km dusa praskla a sme tam kde sme boli. to uz prichadza velky domorodec, vlastnik restauracie kde sme skoncili a chopil sa ulohy toho, co vsetko vyriesi. sadame do auta, hladame obchod, pitam sa na duse, preratuvam ince na centimetre, skusam, vrtam do rafku (zvacsujem dierku na autoventlik) a parada. mozeme pokracovat. ale ked neskor natrafim na nejaky seriozny cikloobchod robim zasobi. duse a spice. najivne som si vzal oba tri a z toho dva uz su na kolese.

IMG_4365.jpg
u Ozbelii v Acayucane
IMG_4381.jpg
noclah 30km pred catemacom pri potociku s vydrami

1700 km v nohach, takych 1300 mexickych este ostava. oddychujeme pri lagune Catemaco pod sopkou San Martin Tuxtla, v absolutne mexickom dovolenkovom prostredi. inac musim podotknut, mexicania su poriadne neporiadni, aspon tito v Catemaco. napriklad spravca plaze, kde sme stanovali, rano pohrabal vsetok odpad a rovno ho tam zapalil. odpadky na uliciach, vo vode, pri cestach, horiace smetiska, bezne vyhadzovanie odpadkov z okien autobusu. odchadzame a obchadzame sopku popri pobrezi. krajina sa razom meni a my sa citime ako doma. aj nas hrdla zacali boliet(asi z ladovej vody). vecer nachadzame skvely spot-opusteny hotela asi na 100metrovom utese s krasnym vyhladom, studnou a sukromnou plazou. vpohode na adama a evu ostavame 2 noci. anci sa neciti dobre, dava paralen, cajik, ja pocuvam muziku, kukam do mapy, servisujem bajky, kupem sa a fotim asi 7cm pavuka s podobiznou ludskej lebky na chrbate

IMG_4472.jpg
IMG_4429.jpg
kemp na plazi pri lagune Catemaco

videli sme divu opicu celkom blizko nad nasimi hlavami, anci vystrasena, ja som len chcel, aby prisla co najblizsie. v mori plavaju delfiny a lietaju tu ti vtaci, ktorych Flinstonovci pouzivaju ako zachod.

IMG_4488.jpg
osqvotovany hotel
IMG_4482.jpg
plaz len pre nas
IMG_4459.jpg

ked sme schadzali k lagune Catemaco, stratil som jednu sandalu, tu lepsiu. uz mi ostali len cyklotopanky. odisiel mi displey na mobile, tak po pamati 3 x menu, 3x sipka dole, menu, menu a pocuvam Cohena. 4xsipka dole je Pearl Jam, 5x dole Radiohead a 6 je Beatles. musime sa dostat do seriozneho mesta, obaja potrebujeme sandale, ja tenisky, no a tie duse a spice.
dalsi den sa presuvame iba 10 km po pobrezi do poriadne peknej diery Montepio, mala dedinka, kde si viem predstavit, ze stravime celu zimu. ostavame iba 2 noci. anci si nasadila 3dnove antibiotika a uz je jej lepsie. na mna to prislo az teraz. k plazi to mame ani nie 300 m a ja sa musim potit v posteli. nedost, ze sa potim den co den na bajku. medzicasom nas uz oboch postihla"Montezumova pomsta", ale ked v predajni rozlicneho tovaru(veranda pred domom) vidime kravsky klagany syr(pol kila za 30 pesos), nemozeme odolat. pomsta, nepomsta, anci vari zemiaky, salatik, 2 druhy syra a paradny obed. napriklad na slovensku vajickova kriza a tu 5 vajec za cca 50 centov. este stale tu mozno kupit "kusovky", kupujem dve. dedinka je skvela, malicka a tichucka. priamo v strede plaze sa tu do mora vlieva mensia rieka a je fajn sa okupat v mori, a bez toho, aby ste museli ist do sprchy, vyjst z vody omyty od soli. byvanicko sme opat zjednali, pohodicka s verandou, perieme, susime, posedavame, Beatles nam z hrnca hraje a 1.2l Sol(pivo) na stole postava. chybaju nam karty. tak hrame"hadaj na co myslim". anci furt mysli len na knedliky a ine druhy slovenskych mucnych jedal, ja na nic podstatne. rano padlo rozhodnutie-ostavame este jeden den.
tak tolko teda od nas.pokracovanie nabuduce.

Posted by robertpalicka 15:02 Archived in Mexico Comments (5)

foto belize, guatemala

link

Posted by robertpalicka 18:44 Comments (1)

foto mexico-yucatan

link

Posted by robertpalicka 18:42 Comments (0)

(Entries 16 - 20 of 26) « Page 1 2 3 [4] 5 6 »