A Travellerspoint blog

trasa 1

Posted by robertpalicka 15:43 Archived in Mexico Comments (0)

Belize-Guatemala

Orange Walk-Belmopan-San Ignacio-Flores

semi-overcast 30 °C

zdravime z guatemaly. dosli sme az sem, sme celi a zdravi. dokoncim ale este nasu mexicku cast.
od ivonne som sa dozvedel ze yucatan peninsula geograficky uz spada do strednej ameriky. povedala mi este, ze v ten den ked sme boli u nich prebehla ponad meridu a okolie velka vychrica. jej rodicia skoncili bez elektriny a s povalanymi stromami v zahrade. nakoniec bolo asi dobre, ze sme tam neisli. u tych dvoch sme ostali este jeden den. vzali nas k pedrovej mamke {mayke}, ktora nas zasvetila do umenia vyroby hammaku. jeden dvojity [matrimonial] vraj trva vyrobit aj mesiac. Alfonsa nas privitala ako svoje vlastne deti. s usmevom nas vystiskala a vybozkala. ochutnali sme za pohar "atole de mays",co je husty kukuricny napoj,ktory chlapom pri praci v dzungli dava vela sili. Alfonza a jej rodina ziju v uplne odlisnych podmienkach, nez sme zvyknuty my. ale pohostinnost nado vsetko. s pozehnanim a prianim stastnej cesty nas vyprevadila. zasli sme aj na miestne kupalisko, pokecali a macali sa vo vode. boli sme tam jedini "bieli". velka vacsina mexicanov maju tyzden pred velkou nocou volno, takze ich tam bolo dost. vo f. carillo puerto a este na jednom mieste v mexiku ludia odmietaju casovy posun. niektore institucie ho menia, druhe nie, tak sa vzdy musite opytat, ci ide o skutocny cas alebo maysky [rebelsky]. na veceru nam anicka uvarila gulas, ktory bol fakt vyborny a chutil aj nasim hostitelom. zbaleni a zasobeni vodou pokracujeme, smer Laguna Bacalar. jo, a este sme si kupili hammaky od tety Alfonzy. zatial ich vlacim so sebou. laguna bacalar je krasne modraste jazero, cosi ako nasa domasa, uzka a dlha. vyzera to tak, ze tam neziju ziadne ryby, dno tvori biely piesok, tepla voda, skvely camp na dve noci. prva v buena vista, druha v bacalare.
hranicnym prechodom do belize to islo lahko. poplatok na mexickej strane 294 $ za opustenie krajiny a prislub, ze ked ju budeme opustat opat na americko-mexickej hranici, uz nebudeme musiet nic platit. v ten den sa mi podarilo zaplavat si v troch odlisnych lagunach. rano bacalar, na obed milagros, dalsia vecer, uz v belize, laguna progresso. medzitym som sa namocil aj v chetumalskom zalive, v prvom belizskom meste corozal. teplo, teplo, teplo, a pot. dokonca mam pocit, ze uz aj moja alergia rezignovala. pokozka uz prekonala prvotnu slnecnu fazu, vsetko ide hladko. az na tu cestu z corozalu do progressa. zvolil som trasu, ktora nie je v nasej mape. udupana polna prasna cesta nas doviedla ku kompe. ta nas s ostatnymi autami previezla cez rieku a potom este takych 15 km dzunglou a bazinami vysekanou cestou do dediny. tam sme si za odmenu dali pifko, vykupali sa a zakempovali. voda v lagune bola tak tepla, ze vobec neosviezila. cesta do orange walk bola taka ista ako ta vcera. pomale tempo, vytraseni a teplota uz o 10tej vystupila na 50 stupnov na slnku. mapa klame, cesta ktora by mala byt stvorpruhova ma k tomu daleko. pruhy nie su a asfalt tiez nie. celkovo su tu cesty zle a to popri nich vidavame tabule o podpore z eu. od beta, ktory sa k nam prihovoril v orange walk na namesti sa dozvedame, ze prachy z eu koncia vo vreckach politikov a nie na cestach. na kazdom rohu tu vidiet cinske obchody a restauracie. po prichode do orange walk nam doslo, ze je velky piatok a vsetko je zavrete. podarilo sa mi dostat k internetu, ale kontakt na couchsurf v belize city stale nikde. trochu deprimovani rozmyslame co dalej. ako anjel z neba sa zjavil uz spominany beto- povodom argentincan zijuci v usa, kseftujuci v belize, v minulosti uspesny futbalista. annu nechavam na namesti a beto mi ukazuje velmi lacny hotel oproti jeho domu. davame si colu a nakoniec nocujeme v jeho zahrade. beto na par hodin odisiel, my zatial hadicou striekame zaprasene biky, kapsy, perieme a servisujeme. potom davame sprchu, dalsiu colu a ideme pozriet mesto. prave sa tam konal velkonocny pochod. dali sme si nase prve capovane pivko, potom stretavame beta na motorke, ten nas berie k znamym na veceru. skoro rano vyrazame, smer hlavne mesto. cesta nic moc, hlavne, ze su mraky. vegetacia sa zmenila, ideme pomedzi riedky borovicovy les a mociare [crooked tree wildlife sanctuary]. za teplom a potravou sa tu stahuju vtaky zo severnej ameriky. cez najvacsie slnko sme zastavili v dedinke sandy hill pod pristreskom pri ceste. uz som mal kuchynu vybalenu, ked z domu vysiel ashton. ponukol nas tradicnym jedlom [tamales] z kukuricneho cesta a plnky, zabalene v bananovom liste a uvarene v pare. od pani susedy, ktora predava vodu [mala zatvorene] dostavam galon. peniaze nechce. v ten vecer sme dorazili do dediny hattieville, asi 25 km zapadne od belize city, ktore sme obisli. na radu domaceho sme sa popytali na policajnej stanici po noclahu u nich na dvore. suhlasili, dokonca nam ponukli aj sprchu. ochranu sme mali na celu noc, co bolo aj potrebne, domorodci po nas vykrikovali "white", no rasizmus jak svina. telefon na stanici vyzvanal celu noc, krik, hadky, dokonca aj strelba na ulici. o dva dni po vydatnych ranajkach v san ignacio prekracujeme guatemalsku hranicu za poplatok cca 4 euro. slapeme dalej, nie su prachy, banka az o dalsich 90 km, je velkonocny pondelok a na kseftarov sme nedali. uz sme aj tlacili do kopcov, vodu si pytame od miestnych a stale bez penazi vecer prosime tetusku na dvore o kusok jej zahrady. ponukla nam cosi ako garaz. dobry to ludia ti indiani. po noci v el zapate je uz jasne, ze dnes dojdeme k nasmu couchsurfu v santa elena/flores pri jazere peten. je nim memo a jeho rodina z dobrovolnickej organizacie buenas cosas, projekt na podporu miestnych ludi a ich vzdelavanie. memo je z californie, usadil sa tu uz davno a zalozil si rodinku. byvame v dome pre dobrovolnikov, pohoda, moskitiera, ventilator a zopar dalsich skvelych ludi. katie z anglicka a ryan z usa dnes prekrocia hranicu do mexika a stopom sa chystaju na koncert radiohead do mexiko city. prajeme im skvelu zabavu. ostaneme tu este asi dve noci, zrelaxujeme a hranicu do chiapas [mexiko] prekrocime po rieke v bethel. tot vsjo z guatemaly. do pocutia neskor.

Posted by robertpalicka 14:42 Archived in Guatemala Comments (10)

Guatemela

Santa Elena

semi-overcast 28 °C

rad by som pridal odkaz k trase, ktoru sme do teraz spravili, ale internet je strasne pomaly....kazdopadne sme pri jazere Peten pri meste Flores
fotky? nemozne...

Posted by robertpalicka 08:01 Archived in Guatemala Comments (12)

Mexico - Quintana Roo

Cancun-Playa de Carmen-Tulum-Felipe Carrillo Puerto-Chetumal

sunny 35 °C

Joj keby ste vedeli jak nam fajne je, jak sa usmievame popod nosy nase, ked sa na seba pozrieme. Kazdy svoju muzicku na usiach, blazeny pohlad a slapeme si to. Hoc to slapanie nie je stale jednoduche, ale vecer je vsetko zabudnute. hlavny problem je silne slnko. zatial to ide, na oblohe vyhladavame nejake znamky oblakov, krutime skoro rano a poobede. na tachaci mame 370km, nikam sa neponahlame, ==nohy mame v hamaku, vsetko mame na haku==. odrezali sme kus nasej planovanej cesty z Tulumu do Meridi na odporucanie nasho couchsurfera Omara. Moc velke mesto pre cyklistov, cenotes a mayske ruiny mozeme vidiet aj po ceste na juh. Ale pekne po poriadku.
Cancun nestoji za zmienku. Najazdili sme po nom okolo 60km a nic nevideli. Iba nepekne mesto, neskutocne prepichovu hotelovu zonu a zopar leguanov vyhrievajucich sa popri ceste. large_rsz_1img_3354.jpg Dalsia zastavka Playa del Carmen. Obrat o 180 stupnou. samozrejme hotely a podobne, ale posoby viac pohodovejsie. Palmy na plazi, biely piesok, terasky a margarita. Omara sme poziadali o jednu noc navyse, slnili a vlnili sa, posedavali na plazi a usmievali sa. A zasa to slnko. Je tak silne, ze ani faktor 50 na nase "irske" pokozky nie je dost silny. Menime taktiku. Skore rana v sedadle, siesta pod palmami a opat v sedle do takej pol 6. large_rsz_img_3373.jpgPo odchode z Playa del Carmen sme uz o 9tej mali polovicu denneho limitu, tak sme zasiestovali na 6h pri Cenote Chiken-Ha. Tri cenote za jeno vstupne 100$. Rieky ani jazera sa tu na vapencovom povrchu neudrzia, zato tu maju riecny system pod zemou a pristup k nemu tvoria cenote. Otvorene ako prirodne kupaliska, polootvorene alebo celkom zakryte v jaskyniach. Jedna z akceptovanych teorii je, ze vznikli pri naraze meteoritu, ktory vytvoril mexicky zaliv a vyhubil dinosaury. je v nich sladka voda, teda cim dalej od oceanu tym menej slana, dobra na kupanie. Takze sme sa tam vykupali do sytosti, podriemkavali v hamakoch, skoro nikde ziaden turista, pohodicka. A v tych hamakoch som spominal na nasich krasnych slovenskych -15stupnou. Ach jaj. Keby bolo aspon o 10 stupnou menej. Potim sa ako pes, neustale, den aj noc. Vsetko co vypijeme (a je toho dost), vypotime. large_rsz_1img_3382.jpglarge_rsz_img_3424.jpgEste v ten isty den sme dosli do maleho dovolenkoveho mestecka pri plazi- Akumal. Idilka pre rodinnu dovolenku. Absolutny klud. Dalsiu zastavku sme mali v Tulum, kde sme chceli vidiet jedny z mnoha majskych ruin s plazou hned vedla. Vstupne 57$, ale nechceli nas tam pustit s bikamy. Moznost nechat ich pred branou som okamzite zavrhol. Ruiny- neruiny, prist o nase veci by bol velky pruser. Hned vedla bola verejna plaz, kde sme oskvotovali tien pod jednou palmou, preckali obednajsie slnko, z vody sme aj tak videli vezu hlavneho chramu ruin, odtrhli si kokosovy orech, vypili kokosovu vodu a potom pokracovali smer juh k ruinam Muyil. Poslednu noc sme zakempovali pri rovnomennej lagune, v ktorej ziju krokodily, ale ziadneho sme nestretli. large_rsz_img_3444.jpg large_rsz_img_3466.jpg
Dnes (1.4.) sme uz o pol6 krutili pedale a o 11tej mali 75km za sebou. To ste nas mali vidiet, ked sme dosli do mesta- Prve dievca co popri ceste predavalo melony malo perfektnu podivanu. Pol velkeho melona sme pred nou zmastili za par minut(asi 2)- jak Cenkove deti. Momentalne sme u Diega a Ivonn v mestecku Felipe Carrillo Puerto. Skveli ludia. Couchsurf na poslednu chvilu. Len vcera som ich kontaktoval. Krasne sa o nas staraju, vecera, margarita a caka nas nasa prva noc v hamakoch (siete na spanie). Tesne pred vecerou im zdrhol pes, tak sme ho s Annou isli hladat a nasli. Mal som ho na nejakom povrazku, ked sa zrazu rozbehol za nejakou fenkou. Moja prva nehoda bola na svete. Volant som drzal lavou rukou (predna brzda). Ostatne si dokazete predstavit. Ukazkovy prelet ponad bike. Mensia odrenina na lakti, nic strasne sa nestalo. Ja v poriadku, bike tiez, tak sme radi.

Posted by robertpalicka 08:11 Archived in Mexico Tagged quintana roo Comments (6)

Cancun

zadrvicko

sunny 30 °C

tak sme teda doleteli. vsetko slo podla planu, az nam to bolo divne. biky neposkodene, batozina cela a my nevispany bo sme ani oka nezazmurili cely let ( lebo sme cumeli celu cestu dajake filmy). vecer uz po tme ku Josemu na couchsurf, dospat casovy posun (-8h) a rano sme sa povozili po meste. okusili sme aj atlantik, silne mexicke slnko a zajtra rano vyrazame po pobrezi na juh. tolko zatial. jo a este sme videli leguany. vyhraievaju sa tu popri ceste. jo a este sme leteli ponad dublin a zamavali vam, ale nikto neodmaval.
adios amigos.

Posted by robertpalicka 19:37 Archived in Mexico Comments (2)

(Entries 21 - 25 of 26) « Page 1 2 3 4 [5] 6 »