bicyklom a neskor autom

Den 17, 18, Chicago, IL, 60km, $19

Prvy den v Chicagu prsi. Odddychujem u Metoda, Alenky a malej Matildy. Metod je zo Stropkova, Alenka kdesi zo strednej Moravy. Dalsi den sadam na bike. 15km do Chicago downtown. Cez pofidernu “ciernu stvrt”, kde citit marihuanu, dilery pocitaju peniazky, hadzu na mna podivne pohlady. Na cervenu nezastavujem. Skoro cela cesta ( Lake Street) vedie popod, ze vraj najdlhsi kolajnicny most, ktory som mal par metrov nad hlavou. (najdlhsi v tom zmysle, ze ide suvisle ponad cestu aspon takych 10km). Divny pocit, ked sa zo zadu rutil vlak…..
Chicago downtown(centrum) vyzeralo presne tak, ako som si ho predstavoval. Poflakoval som sa po parkoch, po pobrezi jazera Michigan ( krasna cista voda, mestske plaze) po uliciach, po stranach mrakodrapy, fontany, ludia aj neludia....nasaval som atmosferu "mafianskeho mesta" ako sa len dalo. Kavicka na teraske, pivko v bare a pritom vsetkom nikto nejavil zaujem o moj bike.....bezpecie a poriadok na prvom mieste. O tom ma uistili aj v infocentre, kde som zasiel vypytat si mapy (nemali), bol som vsak upozorneny na mesto Gary po mojej trase na vychod, Mam sa mu zdaleka vyhnut. Pochadzaju odtial Jacksonovci, ale inac same gangy a velka kriminalita. Radsej si spravim par km navyse. Na zaver dna som uz len dlho posedaval pri Buckinghamskej fontane v Grand parku, pocuval muziku a marne cakam na Mariana Hossu…. Konstatujem sam pre seba - pekne, ale pre chlapca z maleho mesta predsa len trosku velke. Dal by som tam tomu par tyzdnou a uz by som utekal do nasej krasnej Svidnickej doliny. Vecer este periem, balim, pripravujem desiatu na dalsi den a skoro rano opustam ceskoslovensku rodinku. Dakujem.

chicago, grand park, Buckinghamska fontana





fazula, Grand park

chicago, v pozadi Willis tower, najvyssia budova v severnej hemisphere, 3. na svete, 103 poschodi, 412 metrov

Jay Pritzker pavilion, chicago, grand park

Den 19, Chicago – La Paz, IL - IN, 176 km, $2,14

Opat, uz s nalozenym bikom, sa predieram Chicagom, ochutnavam ranne mesto, ranny ruch, ludi kracajucich do prace a po nabreznej cyklotrase Lakefront Trail opustam velkomesto. Mrakodrapy sa vytracaju velmi pomaly a este takych 100km sa nemozem zbavil okolitych casti mesta. Opustam Illinois, vita ma Indiana a furt som este v meste. Potom este zopar km cez smradlavu industrialnu zonu a uz sa ukazuju kukuricne polia, straca sa hluk a premavka sa skludnuje. Konecne mozem nasadit sluchadla a ficat si po svojom....
Po obede trosku oddychujem, ako inac, v McDonalde, starsie tetusky oslavuju narodeniny, trosku su zvedave, trosku kecame a aj ja dostavam kolacik. V podvecer po celodennej fuske sedim opat TAM....a opat zvedavi dochodcovia. Nejaki menoniti ci co. Po dlhom rozhovore dostavam na pamiatku bibliu a 20 dolarov. Stoja si za tym, ze si ich musim vziat. Po tme rozkladam stan za mekacom a spim....

Den 20, 21, 22, La Paz – Milan, IN – OH, 369km, $30,32

Par poslednych dni sa v podstate uz len ponahlam k svojej milej a ona mi to este urychlila. Krajina je nudna, cesty uzke, makam, nic nefotim. Anicka sa nejako dopracovala ku kontaktu na Petra zo Spisskeho Podhradia, ktory sa v ten cas vracal z Detroitu do Pensylvanie. Zaver Illinoisu, celu Indianu a skoro cele Ohio davam za styri dni, aby som sa cim skor dostavil k miestu stretnutia. S Petrom som sa stretol skoro rano na dohodnutom mieste, dali sme si kavicku, nalozili sa a vecer sme uz boli v Pensylvanii. Ja som si este odkrutil 20km a uz som stiskal svoju milu v naruci. Po 22 dnoch, z toho 17 na biku a 2740km som v cieli.
Par dni sme stravili u kamaratov-svidnicanov v Pensylvanii, kde to vyzera dost podobne ako u nas. Nejaky cas sme boli v New Jersey u Anickinho brata, par dni u znamych v New Yorku, ochutnali Manhattane bikom, autom, metrom, lodou aj peso a s rusnym mestom sme sa rozlucili pokojnym koncertom Dead can Dance……..no a po vsetkom tom, po tym piatich mesiacoch na cestach sa treba zamysliet….ze bolo dobre……a ze ci autom, ci bicyklom, cestovanie je v konecnom dosledku pozityvum. Dava rozhlad aj pohlad, na dnesny svet, dnesnu spolocnost a konzum v nej…..ze su veci dolezitejsie, ako tie co mame na mysli. A ze treba zbalit batoh a vypadnut, aspon na chvilu….a v je jedno kde a kam. Ide o to, opustit comfort svojej izbycky, rozlucit sa s telkou a chladnickou a hlavne spomalit…..
….no a vdaka chlapcom zo “stvorici po slovensku” je mi jasne, ze netreba chodit daleko, ze mame co objavovat v nasom krasnom, starom Ceskoslovensku…..

splav rieky Delaware v Pensylvanii s rusnakmi....

Brooklyn bridge

Manhattan

..nastupcovia dvojiciek...

Empire State Building

pred Central parkom

...pamatnik Na Johna Lennona, Strawberry fields v Central parku

bikom –Robert 6845km, Anci 3560km (z toho 2800km Mexico)
USA autom…..15000km

Den 6: 0km a 5$ na pivko. Niesom sposobili sadnut na bike a pokracovat. Cely den lezim, vysim v hamaku na zahrade a nerobim nic.

John v jeho pracovnej kuchyni

...balicek od Laury....

Den 7: Rapid City po dialnici Interstate 90 smer vychod, SD, 178km, 11$
Skore rano, John ma hodil do Rapid City, kde som nakupil, doplnil
benzin do varica a vyrazil. Po dialnici desiatky mrtvych korytnaciek,
stovky kobyliek, ktore po mne skacu, dva defekty, vymena plasta a
brzdovych klatikov, pri com ma ustipla vcela. Bodaj ju cort
vzal……Nasiel som plny balik este neotvorenych marlboriek…..Neskutocne
silny bocny vietor, s ktorym sa pretlacam zo strany na stranu a na
dialnici to nie je ziadna sranda. Po 178km vyhravam. Koncim na
odpocivadle, kde su toalety, elektrina, tepla voda, takze sprcha z
galonu je ista....... na veceru rizoto, vecernicek ( Simpsonovci ) a
spinkam ako babatko……

toto ma postihlo po ceste....

Den 8: odpocivadlo – odpocivadlo, stale na interstate 90, SD, 226km,
max. rychlost 70,5km/h, 1,07$
Jazda po dialnici je v Juznej Dakote povolena, dokonca ani prilbu
netreba mat na hlave. Opat korytnacky, neviem odkial sa tu beru, ale
su prejdene a mrtve na 100%. Dnes paradny vietor, ide to ako po masle.
Prekrocil som rieku Misouri a tym vstupil do dalsieho casoveho pasma.
Hodinami sa blizim domov……po cely den stretavam same harlejky. Kazdy
desiaty ma zdravi, som na dvoch kolesach, takze patrim k nim. Kecame,
dostavam kofeinove cukriky, nech nezaspim za volantom. Su to drsni
chlapci a idu na stretnutie, kdesi do Severnej Dakoty. Okolo dvesto
tisic ich tam ma byt. Uz ma prestava bavit kazdu minutu pustat volant
a zdravit spat….opat odpocivadlo, opat tepla sprcha opat tepla vecera,
polievocka a vecernicek……

Den 9: odpocivadlo – Sioux Falls, SD, 172km, 10$
Taky normalny nudny den. Slusny vietor, myslienkami som vo Vapeniku.
Buram priecky, kladiem podlahu a vymienam okna…..prerusil ma defekt.
Posledna dusa….Okolo cestujuci pomahaju, Jorg poziciava pumpu, moja je
absolutne nemozna. Od chlapcov dostavam hrozno a od Jorga telefonne
cislo pre kazdy pripad a ponuku na noclah 20 mil severne od
Chicaga…..parada. Mozno…. Vecer v Sioux Falls ( nedela ) otvoreny iba
supermarket. Nastastie mali dusu aj pre mna a aj pumpu maju. Rano
kupim….. Spim v parku….

...kukuricny zamok, Mitchell, SD

Den 10: Sioux Falls - Estherville, SD - IA, 178km, 35$
Takze rano dusa, pumpa, kafe a slapen uz po normalnej ceste. Nuda nuda
nuda. Nic len kukurica……bolia stehna, kolena a zadok…..stanujem za
benzinkou…….

Sioux Falls

Den 11: Estherville – Mason City, IA, 163km, 2,80$
Den v znameni THE BEATLES. Cely den protivietor a kukurica. V podstate
rovinka. Vecer som sa konecne dovolal Davidovi, u ktoreho prespavam.
Nora, jeho kamaratka mi pripravila vyzivnu veceru, plnu zeleninky a
roznych druhov orechov, paradajocky zo zahradky, ovocie a vsetko
mozne. Davam si sprchu a beru ma na jedno do hotela a vecer zaspavam
na podlahe.

arasidove maslo....energia

tateko mapy dostat za darmo v informacny centrach. dost podrobne

Den 12: Mason City – Waverly, IA, 112km, 1,07$
Rano ma cakali ranajky plne energie, cajik, a co to mi aj nabalili na
cestu. Same dobrotky. Na obed som mal kuriatko a hrozno. Nejake
energicke tycinky, orechy a este nieco v prasku. Ani sam neviem na co
to je, ale mam to pit kazdy den, ked chcem davat sto mil denne. David
si rano so mnou dal 20 mil, potom sme sa rozlucili a ja s WAITSOM na
usiach slapem dalej. Dnes nevladzem, nohy nepocuvaju a zadok
boli…..dobre mi tak. Keby som teraz sedel v sedle, poriadne by som
zmokol a tak si tu sedim v prazdnom mekaci, kecam s prijemnymi ludmi a
vonku riadi burka. Dobra teta mi dala 5 dolarov a nejake neposlusne decko mi zhodilo bike na
zem…..nevidel som to…..povedali mi…..by som mu dal po rici……ale to by
ma tu v USA za to mozno aj zavreli…..vecer stanujem pri cintorine.

Nora, David, Ja a Bike pred ich domom v Mason City, IA

David

....no nesu zlaty????

Den 13: Waverly - Dubuque, IA, 170km, 9,44$
Zobudil som sa do hustej hmly. Zrana chladno a vlhko. Poobede, asi 60km od rieky Mississippi ma privitala krasna tabulka....
VITAJTE V KRAJINE KRASNYCH KOPCOV..... Co viac si mozem priat....Vpodvecer dochadzam do ciela. Rieka Mississippi v meste Dubuque.
Hranicne mesto so statmi Illinois a Wisconsin. Objavujem obchod ALDI, ktorych sme mali v Irsku pozehnane. Nakupujem. Vecer, ked staviam stan
ma este pre istotu zlial poriadny lejak. Noc vo vode. To len aby som to nemal take lahke.

...DUBUQUE.....na ranajky cokoladove mliecko a piskotky....

Den 14: Dubuque - Freeport, IA - IL, 120km, 4,17$
Rano som vsetko, tak ako to bolo mokre, zbalil. Potom bezna rutina v McDonalde, toaleta, hygiena, voda a vyrazil som na cestu. Prekrocil som rieku a v najblizsom meste, ked uz hrialo slniecko, som vsetko par hodin susil na golfovom ihrisku. Mysleli si, ze tam chcem ostat kempovat (rano o desiatej), tak mi prisli oznamit, ze to nebude mozne. Pobavilo ma to. V turistickom centre som opat s ochotou dostal mapu Illinois a este uplne detailne mapy zopar okresov pre cyklistov. Az na netolerantnych vodicov, ciest bez krajnic a neskutocne hrdych amikov to bol pekny den. Vecer opat mekac a spim par metrov od neho.

Den 15: Freeport - odpocivadlo 70km pred Chicagom, IL, 96km, 7$
Pohodovy den. Nechce sa mi uz tahat 100mil denne. Naobed si v Rockforde davam dlhu prestavku a ujo v mekaci ma pozyva na obed. Pyta sa, rozprava a rozprava. Cely jeho zivotny pribeh. Asi to potreboval, a tak si uvedomujem, ze jaky som rad ze som rusnak zo Svidnika. Krasna jazda v podvecer s muzikou na usiach a konecne opat odpocivadlo. Cele len pre mna. Varim liter caju, papam M&Msky a hladim do kukuricneho pola. Zajtra Chicago.....

...Rockford...

Den 16, Chicago, IL, 80km, 3,68$
...zacina sa to tu zaludnovat. vacsia premavka, viac ludi a viac domov. Zastavil ma policajt, ze vraj tu nemam co robit. Ja ze neneneeeee, ze tu mam co robit, on ze neneneeeee, ze nemam a ja furt svoje a on svoje...tak sme sa nakoniec dohodli, ze tam asi fakt nemam co robit, tak idem inou cestou a par minut na to som svojim laktom rozbil spetne zrkadlo....chlapik ma nevidel a suchol sa o mna. prehmatavam celu ruku, stlacam, hybem. Ziadna krvna podliatina, iba mala bolest. Podavame si ruky a odchdzam. Mohlo byt horsie.....Vitaj v Chicagu Robert......

Den 1. Cody – Manderson, WY, 126km, $2,60
V Cody, na obed o 13tej sme si dali pusu na rozlucku a nase cesty sa tymto rozdelili. Este pred tym som sa zasobil na par dni a vyrazil na cestu. Preria, preria, nic len preria. Burka po mojej pravici ma prenasledovala cely cas. Nakoniec z toho nic nebolo. Vecer, ked hladam miesto, stretavam Patrika z New Yorku. Stahuje sa do San Francisca. Na bicykli. Prespavame spolu na ihrisku……

Den 2. Manderson – Buffalo, WY, 135km, $2,55
Ranajky s Patrikom. Defekt. Cajik a vyrazam smer Big Horn. Horske sedlo v cca. 2900metroch. Drina a pot. Asi 10 mil a 600 vyskovych metrov, ked si tak placem a oddychujem sa mi dve starsie tetusky ponukli, ze ma vezmu hore. Dva krat my nebolo treba hovorit. Zjazd nebol podla mojich predstav. Dole dole hore dole dole hore dole dole hore a az na zaver dole a dole 7mil do Buffala. Aspon ze ma ten los po ceste dole potesil. Vecer si davam za odmenu kolu a cipsi a zaspavam ako babatko. Na parkovisku pri McDonalde…..

Den 3. Buffalo – Moorcroft, WY, 162km, $2,65
Skoro rano kafe v mekaci a dnesny ciel 100mil. Hnala ma predstava vecere, sprchy a postele u Barryho a Debry, ktory na mna v ten vecer cakali. Opat preria a nic ine. 67 mil nicoty. Koncim v Moorcroft. Misia splnena. Mojich prvych 100mil je na svete. Venujem ich “niekomu”. Dva stejky na veceru, salat, ovocie, pivko a zmrzlina. To sa nevyplaca. Rano sa uvidi. Ale bolo to mnam mnam…..skveli to ludia a uzasny hostitelia...

Den 4. Moorcroft – Newcastle, WY, 82km, $3,95
Rano sa nikam neponahlam. Citim stehna a kolena. Aplikujem Voltaren a Fastum gel na zapastia. S Barrym spolocne lepim derave duse a kedze je Barry polovnik, lovi lukom, tak ma sipi(hlinikove), vhodne na vymenu palicky k stanu. Tu, ktoru som stratil v Oregone, som nahradil drevenou, ale sip bude lepsi. Na obed odchadzam. Smer Newcastle, smer Black Hills……

tu som sa ukryl pred dazdom. bar v strede nicoho a sa cuduje ze prazdno......

cestovinky ala Anicka.....

Den 5. Newcastle – Hermosa, WY-SD, 134km, $1,60
Dnes parade. Muzicka pomaha a ja letim cez kopce rychlostou. THE DOORS. Po ceste prechadzam okolo jaskyne Jewel Cave. Druha najvacssia jaskyna na svete. Bohuzial sa tam da ist iba so sprievodcom, moja permanentka platila ale bolo vypredane na cely den. Baterky dobijam v meste Custer ( meno dostalo po generalovy Custerovy, ktory sme prisiel vyhnat indianou, ale po prvy a posledny krat v historii indiani vyhrali. Nacelnik Crazy Horse ho zabil). Stretavam s cyklistom Poliakom. Poziva na kafe, kecame, menime info. New Jersey do Seattlu. Tiez sa stahuje. Dalej mam po ceste skalu Crazy Horse, a par mil na to Mt. Rushmore. Cyklisti neplatia. Cestou Irom Mountain Road smerujek do Hermosi, kde kempujem na velikanskej zahrade (stary kemp) u cykloclubu PRAIRIE DOGS BICYCLE CLUB, kde uz na mna cakaju. Irom Mountain Road bola masaker a oni ma vysmiali, ze preco si to robim. S picou a pivom ma pekne privitali. Potom kridelka a pivo a potom sa z piva stala Whiskey. John, Laura a Rob. Je jasne, ze zajtra nikam nepojdem. John ma 64 rokou a bikuje 20 az 30 mil denne. Stary hipik. Vsetci traja sa o mna pekne postarali. Ochutnal som polievocku, Laura mi pripravila balicek na cestu, John uvaril veceru a bolo fajne. Vsetci traja pracuju pre asi bohateho pana a ten pan je vnukom toho pana Borgluma, ktory navrhol a tesal spolu s dalsimi Mt. Rushmore. Whiskey som vecer popijal v drevenici, v ktorej on kedysi zil. Veci sa deju. Neskutocne. Ostavam, hojdam sa v hamaku, popijam FLAT TIRE a moje stehna relaxuju. Sranda. John ma korene v starej Bohemii. Jeho babka a dedko odisli do ameriky pred alebo po 1.svetovej. Smiesnym prizvukom opisuje ako miluje kolaciky, buchty a mak. Bol to sefkuchar a teraz (uz 30 rokov) vari len pre tuto rodinu…..skoro rano padam prec. Slubil mi odvoz autom do Rapid City…

Custer

Crazy Horse

Mt. Rushmore

Iron Mountain Road

Mt. Rushmore

Johnove biky

John a Laura



SCHWINN, rok 1949. toto uz ma odpruzenu vidlu....legenda....

Zdravicko.
Po Kalifornii sme v podstate celkom rychlo prebehli cez Oregon, kde sme stravili len 4 noci. Z toho dve krasne noci asi v najlepsion kempingu v celom USA. Cristal Crane Hot Springs, kemping za 15 dolarov na noc za stan a nas dvoch. K tomu teply pramen, nocne kupanie s flasou vina pod hviezdami, kuchynou, sprchou, jedalnou, klavirom, telkou, internetom a k tomu este kava do zblaznenia zadarmo. Oddychli sme si, poriadne sa vymacali a pokracovali do Idaha.

Anci v snehu v Crater Lake n.p., Oregon

Crater Lake n.p., Oregon, 1900 m.n.m.

Cristal Crane Hot Springs

Idaho

Idaho

Lavove polia, Craters of the Moon national monument

Lava tubes

Idaho. Tri noci. Prve dve pri vodnej nadrzi, kde sme nasli miesta na kempovanie bez poplatku. Voda teraz o cosi chladnejsia, ale v tych horucavach bola tak akurat paradna. Uz som bol taky oddychnuty, ze sa to nedalo vydrzat. Este jednu noc na odpocivadne tesne pred Wyomingom a boli sme v horskej doline, ktorej hovoria Jackson Hole. Turisticke mestecko Jackson je vstupnou branou do narodneho parku Grand Teton a v podstate aj do Yellowstonu z juznej strany. Spusta turistov. Par mil na sever, smerom do Grand Tetonu je oblast kde sa na zimu stahuju tisicky jelenou (Elk) a tak nemali problem zozbierat parozie na styri take brany, ktore vidite na fotke. Dva a pol dna sme stravili v Tetone. Prechdzaky okolo jazera, kajakovanie po Jackson Lake za dazda bolo paradne. Medzi Grand Tetonom a Yellowstonskym parkom je par kilometrova medzera, kde sa dalo kempovat zadara, hned vedla rieky. Tam sme stretli krajanov z Texasu. Teda aspon oni k nam prisli s tym, ze pozdravia krajanov. Hned sme ich vyviedli z omylu, ale aj tak tam nejake pribuzenstvo bolo. Sarinin otec je skoro cech. Jeho rodicia prisli odnekial z moravy. Tak sme pokecali, dali caj s whiskey a dalsi den nan as uz cakal Yellowstone. Este k tym ich Elkom. Su to skoro take iste Jelene ako tie nase, len ked ich pocut na jesen, ked je ruja, tak vobec nezneju ako tie nase. Tak akosi piskaju, velmi vysokym tonom. Zato ty nasu zneju oproti tymto ako poriadny samci.

Jackson

Jackson

Grand Teton n.p.

Snake river

bizoni pod Tatrami..

susime, varime

V centre pre navstevnikou sme zistili vsetko co sme potrebovali, hlavne ci mozme len tak nechat auto na parkovisku na par dni, co to o kempingu, pretoze tu uz nemozes spat kde chces. S Grizlim nieje sranda. Kazdy rok tu maju pripad napadnutia. Cyklisti alebo pesi turisti maju paradnu zlavu. Iba 5 dolarov na osobu a aj ked je kemp plny, maju povynnost ti nejake miestecko najst. Inac je to okolo dvacky, sa mi zda. Tak sme odparkovali, nahodili kapsi, premysleli trasu a vyrazili.
Den 1: Fishing Bridge-Grant Village. 43km porpi Yellowstonskom jazere. Vyrazili sme az neskoro po obede, trosku zaaslapali a vecer v kempe od smedu a hladu uvarili a zahasili smad. Riza s chili, pifko a romantika pri ohniku. Pri kazdom miesta na kempovanie su kovove bedne na vsetko jedlo, varize, hygiene. To aby sa tam nedostal medved a aby vam v stanu nic po jedle nepachlo. Vad viete aky bol Jogi zlodej……

Den 2: Grant Village-Madison. 66km. Pred obedom sme prekonali “Continental Divide-East Divide”(ani neviem ako to prelozit, radsej vysvetlim), 2558m.n.m. Par minut na to sme presli jeho zapadnym hrebenom “Craig Pass”, 2518m.n.m., kde bolo jazierko Isa Lake, ktore perfektnym prikladom, toho co znamena continental divide. Vyviera zo zeme, naplna ho sneh a ma dva ramena. Ten zapadny tecie tecie riekou Firehole, Missouri, Mississippi az do Mexickeho zalivu a jeho vychodne rameno tecie cez Shoshone a Yellowstonske jazero, riekou Lewis, Snake a Columbia az do Pacickeho oceanu. Na poludnie sme dorazili do Old Faithfull Geyser Basin. Kde sme si pozreli slavny Old Haithfull, ktory strieka horucu vonu skoro pravidelne, kazdych 80 minut az do vysky 60 metrov. Neskor este zopar miest, kde su koncentrovane geiziri a horuce pramene a krasne farebne jazierka. Tesne pred tym, nez sme dorazili do kempu sme sa po prvy krat stretli s bizonmi celkom z blizka. Vytahujem fotak, fotim, kamerujem az sa to chlapcom nepacilo, tak som radsej kopol do pedalov…..len pre istotu. Vecer sa stretavame v tetou cyklistkou. Susan, Nemka z USA. Teta ma 62 rokov a ide si to z Aliasky do Pheonixu v Arizone.


Old Faithfull



po ranu...

Den 3: Madison-Mammoth Hot Springs. 68km. Rano sme v kempe ako pozornost pre bikerov dostali kavicku aby bola energia a vyrazili smer sever. Pekny den. Slniecko, vodopady, najvyssi geizir na svete Steamboat Geyser. Je nepredvidavy, posledny krat v 2005 a dokaze data z 130 metrov. Opat farebne bublajuce jazierka, bahno, pramene a vecer sme uz v Mammoth Hot Springs, kde su prekrasne kaskadovite vodopadiky vytvorene horicim pramenom. Vecer sa v kempe stretavame s Tomom a jeho synom Miguelom. Bycikluju z Bostonu do San Francisca. Tak sme vymenili informacie, vyfasoval som od nich mapu Wyomingu a Juznej Dakoty a dokonca typ na dvoch lude kde mozem prespat. Prave teraz som u tych druhych a poviem vam-parada.


...domcek v prerii....




mammoth hot springs

Den 4: Mammoth-Canyon Village, okolo 70km. Z rana pekny den, do kopca, na odeb sme videli Grizliho. Asi tak 300 metrov vzdusnou ciarou, ale ze vraj radsej vydiet grizliho z dialky ako z blizka. Potom sme sa s anci na 6 mil rozdelili. Ona pokracovala po ceste, ja som si to dal cez kopce po lesnej ceste. Cely cas som si spieval medvedku daj labku….popiskoval, aby som ziadneho z nich neprekvapil. A ked uz sme zacali stupat do horskeho sedla v 2700 metroch( po ceste som na zemi nasiel pekny malicky stativ) tak nas prekvapila poriadna burka. Ked som si daval na seba ponco, tak iba par metrov odo mna spadol strom. Potom dazd, sneh, lad a este 100 vyskovych metrov sme museli vyslapat. Na vrchle prestalo prsak, prezliekli sme sa a za odmenu dali krasny ziazd az do Canyon Village, kde sme osusili vecu v susicke, osprchovali sa, rozlozili stan a odmenili sa vecerou. Mesove gulicky z bizona a jelena boli uzasne. Tak nejak nevedomky sme oslavili Anickyne meniny…




po burke. sedlo, 2700m.n.m.

Den 5: cca 30km, canyon Village-Fishing Bridge. Spat k auto. Z rana sme vutnali Grand Canyon a vodopady, potom mi cez cestu prebehol kojot a nikam sa neponahlal. Potom celou cestus asi 20 km, sme prechadzali pomedzi stada bizonov. Boli ich stovky. Daleko aj blizko. Skryvali sme za auta, z jednej strany cesty na druhu, cakali kym sa im zraci ustupit s cesty a podobne. Sak to ne sranda taky bison…….no a konecne sme pri aute. Po Yellowstone sme dali okolo 260 km, zlozili sa do auta, otocim kluom a nic. Nechal som svietit svetlo v kufri. Ale dobry ludia sa vsade najdu. Natiahli sme kable a ficime dalej……… Adios. Do skoreho Svidnik nas lubezny….

Grand Canyon

Yellowstone falls

Vo stvrtok opustame Las Veags a nasich “americkych rodicov” Mika a Carol. Predsa len na aute. Nathan sa nakoniec rozhodol, ze sa s s celou rodinkou potrebuju prevetrat, a ze sa prevetraju cestou do Vegas. Troska mi to pokafralo do mojich planov, ale Anci to potesilo. Aj ked sme sa im snazili vysvetlit, ze to robit nemusia, ze Anci sadne na bus a pojde po auto a mna dobehne cestou, nedalo sa. Proste chceli a chceli prist a doviest nasu opravenu karu. ( Keith kdesi zohnal stary chladic, nahodil ho a auto sa uz neprehrievalo ) Tak sme sa vsetci stretli vo Vegas u Mika. Nasi dvaja dobrodinni couchsurferi a my. Tolko dobrych ludi po kope. Vecer spime v kopcoch nad Vegas a rano uz preckavame nejvacsie teplo dna u Carol v Pahrumpe. Starsia pani, fararka. Troska sme pokecali a vsetci si dopriali popoludnajsi spanok. V podvecer uz miname znacku “WELCOME TO CALIFONIA”. Na oslavu padla flasa vina, samozrejme kaliforskeho . A jak si tam v aute hovieme, prisiel nas pozriet jeden kojot.

u Mika a Carol spolocne s Nathanom a jeho rodinkou

u Mika a Carol

tankujeme pred Death Valley

Vecer som si pripravil bike na prejazd cez Death Valley a rano o 4tej, este za tmy som vyrazil. Mesiac sa blizil k splnu, obloha cista, plna hviezd, cetsou ma sprevadzalo zavijanie kojotov, sem tam nejaka liska a zajac. 120km cez udolie smrti nie je sranda. O 11tej ked som uz koncil v turistickom centre parku, ukazoval teplomer cez 50 stupnou. Pri uvahach pocas jazdy som predsa len uznal, ze Anci v aute je ten lepsi pripad, ako Anci za mnou na biku. Po obede som sa aj ja nalozil do auta a pokracovali sme na zapad do mestecka Lone Pine, co je vychodiskovy bod pre zdolanie najvyssej hory spodnych 48 statov, Mt. Whitney (tak tomu hovoria). 4421 m.n.m. Pekny contrast, ked len 100km vzdusnou ciarou je Death Valley hlboko pod morom.

DEATH VALLEY

Na vrcholkoch Sierra Nevady stale vidno sneh, pust sa zmenila na ihlicnate lesy, jazera a rieky a vecer je konecne chladno. Po dlhom case su spat aj komare. Anci si ich patricne uziva. Par km na sever v Bishope, ked v mekaci dobijame baterky, davam sa do reci so starsou pani z Juznej Korei. Autom teraz cestuje po amerike. Sama. Vdaka jej typu sme stravili par hodin v teplom prirodnom prameni. Teda v potoku, kde si domaci casom vytvorili mensie bazeniky. Na nase prekvapenie tam nebolo vela ludi. Takze po celych troch mesiacoch a par dnoch si davam svoj prvy, tak oblubeny horuci kupel.

horuci pramen

pri Mono Lake

Mono Lake

….do obeda sme si pozreli Mono Lake. Jazero slansie ako more v nadmorskej vyske 1946m a potom sa splhali este vyssie do Yosemitskych kopcou…….keby som sa v pravej chvili na spravnom mieste neprezliekol do mojich farebnych kockovanych nohavic ceskej vyroby, nastalo by sa to, co sa stalo. Do minuty na mna od obchodu volal americkym prizvukom chlapik “ AHOOOJ, JAK SE MAS”. Ted, ranger v Yosemitskom parku s manzelkou Zuzkou z Plzne tam ziju celu letnu sezonu a lezu po skalach. Dali sme spolu par piv, boli pozvani do ich drevenej chalupky, vyfasoval som topanky, aby sme sa mohli ist prejst do hor a dokonca pokostovali vybornej domacej slivovicky od Zuzkinho tatinka. Ostali sme dve noci, a do Yosemitskeho udolia som si odniesol poriadnu svalovku. Radsej budem tlacit 100 kilakov na biku ako toto. Bolo pekne, ba priam nadherne, ale 15 mil turistiky ma normalne zabilo. A Anci nic,ta bola konecne vo svojom zivle. V Udoli som sa okupal v Yosemitskom vodopade, kde opat stretavam Cecha. Chlapika z Brna. Yosemity opustame prechadzkou pomedzi giganticke sekvojove stromy a cez Fresno sa dostavame do Monterey. Prvy kontakt s Pacifikom. Pekne mestecko. Centrum na mna vobec neposobi americky. Kedysi tu bolo vela konzervarni na sardinky. Sardinky v 40tych rokoch zmizli a tak tu teraz z toho maju shoping centra a morske akvarium. A spustu turistov. Pomaly sa po pobrezi, po slavnej US 101, Panamerikane, presuvame na sever. Plaze, utesy, surferi a kitesurferi a oblaky hmly prichadzajuce od pacifiku. V San Francisku ostavame pekne zarazeni zmenou pocasia. Az by som povedal, ze zima, hlavne po tych teplotach na pusti a v prerii. Velmi lahko sme nasli domcek nasho kamarata Nathana, dostali peknu presklennu izbu, zlozili biky a previezli sa zahmlenym,chladnym Friskom. Vlhkost citit vo vzduchu aj na kozi. Oblaky hmly sa rozrazaju na budovach a vsade sami cyklista. Paradne mesto. Dali sme kafe na Haight Ashbbury, ulici kde sa zacala cela preslavena revolucia Hippies a leto lasky a deti kvetov…, previezli sa po znamej homosexualnej Castro street, kde postavali chlapici s holymi pindurami, poriadne si uzili China Town aj china food, pristav a vsetko to okolo. Po troch dnoch opustame Frisco po slavnom Golden Gate Bridge, ktory je vecne zahaleny hmlou, po 101tke, pomedzi kopce plne vinic, smer sever, smer Redwoods. Dalsie giganticke sekvojovce. Dva dni travime v lesoch a pripadame si ako trpaslici oproti tym velikanom. Opat na radu pani z kempu stanujeme pri Redwood creek (potok) zadarmo. Posledny den v Kalifornii Anci ide napred a ja bikujem po pobrezi, este stale po 101tke na sever do Crescent City kde sa stretavame. Ako inac v mekaci. Dobijame baterky a kradneme wifi. Este mi stihol jedem starsi bezdak pochvalit moj bike a o par mil na to sme v Oregone.

YOSEMITE NATIONAL PARK

MONTEREY

Pacifik

SAN FRANCISCO

REDWOODS N.P.